•  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Kalendár zvozu odpadu

História Cirkvi

Rímskokatolícka cirkev

Cirkev duchovná veľmoc storočí. V dejinách regiónu bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala ľuďom žiť z viery. Kráľ sv .Štefan I. na základe veľkomoravskej tradície zorganizoval arcibiskupstvo v Ostrihome/r.1001/.
Z cirkevno - správneho hľadiska severná časť Novohradu patrila do ostrihomskej arcidiecézy, južná časť do vacovskej diecézy. Za vlády Štefana II založil župan Lambert benediktínsky kláštor v Bzovíku, ktorému daroval r. 1135 pozemky aj v Kirti pri Čelároch.

Už roku 1262 bola farnosťou s kostolom obec Čeláre v Novohrade. Farárom tu v r. 1262 bol Peuce de Chalar poverenec hlavného novohradského kanonika. Pôvodný zvon v Čelároch pochádzal z roku 1272 /spomína sa na zvone , ktorý sa prelial r. 1836. Kláštor mal pozemky v okolí Čelár-Kirti preto farnosti mohli venovať malý zvon.       Pápežský desiatok v roku 1332 vykazuje farára v Čelároch - Nicolaus sacerdos de Cheylar. Farnosť mala príjem 1 Marku, odvádzali pápežský desiatok 6 grošov.

Kostol v Bušinciach v r. 1332 bol zasvätený sv.Demeterovi.4 Pôsobil tu farár Clotó do r. 1372. Z obdobia husitského resp. po ňom pochádzal ďalší zvon v Čelároch / asi z r. 1472, či 1572, ktorý bol preliaty v r. 1836/.      Portálny súpis z roku 1546 spomína v Čelároch farára Benedeka a deáka Jánosa. V období tureckej expanzie v druhej pol. 16.storočia, pokiaľ obec platila dane Turci sa nemiešali do náboženských vecí. Čeláre do roku 1647 patrili pod rím. kat. farnosť v Bušinciach. Kanonická vizitácia Juraja Schlégera v roku 1674 uvádza Čeláre ako dcérocirkev /fíliu/. Glabušovce /Galábocs/ boli dcérocirkvou Čelár. Pretože v tomto období Čeláre boli dcérocirkvou Veľkých Zlieviec uvedieme aj mená tamojších farárov. V rokoch 1630-1634 Verbőy Mátyás, 1634-1647 Fekete Győrgy, 1647-1667 Főldey /Zőldey/ Ambrosisus, 1667-1674 Kosztka János, 1674-1686 Kőlesy /Kellesi, Keleffy/ János, 1686-1689 Zolnai András, 1689-1693 Lindvay Győrgy, 1694-1696 Jeszenszky Ferenc,1696-1701 Mogyorósi Bálind. Ako dcérocirkvi prechodne, pokiaľ nebude možné zamestnať ďalších farárov patrili: Čeláre /Csalár/, Glabušovce /Galábocs, tu nebol kostol preto spoločne používali v Čelároch/, Szakal /voľakedy bola matkocirkvou s kostolom Povýšenia Sv.Kríža so 4 zvonmi/, Bušince/ s elegantným kostolom sv. Demetera s 1 zvonom/ a Muľa/ Múlyad bez kostola/. Čeláre - kostol sv. Michala Archanjela s troma zvonmi! Z roku 1696 pochádzal nápis na zvonici v Čelároch, ktorá stála na mieste dnešného kostola. Nápis: Sub R.D.V.MO. M.Csori, P.MOLNÁR A. 1696. V roku 1700 Čeláre zase patrili pod Veľké Zlievce/lebo v Bušinciach nebol farár. Z roku 1711 pochádza barokový pozlatený tepaný kalich v Čelároch. V roku 1722 sa v Čelároch narodil Szentivány Ráfael neskorší biskup a čít. kanonik. Z kanonickej vizitácie konanej 12.júna 1731 sa dozvedáme, že v Čelároch je kostol s patrocíniom sv. Michala. Svätyna je v zlom stave, je tu oltár a už len jeden zvon. Počet rím. kat. duší je 71, luterárnov 15. V roku 1755 tu spísali už 179 rím.katolíkov, 35 luteránov/ev.a.v./ a 5 anglikánov.. Z roku 1778 je kusá správa, že kostol v Čelároch postavený z kameňa je v zlom stave, je malý a nedá sa opraviť. Počet duší rím.kat. 253, ev.a.v. 45.Vtedy ku Čelárom patril aj Kirť / s počtom duší 298/. Z rokov 1780-82 poznáme meno farára Pétera Horvátha, ktorý bol benediktínom. V roku 1789 Čeláre navštívil József Bathyán/Baťán n.30.1.1727 Viedeň-23.10.1799 Bratislava/ cirkevný hodnostár, od r. 1766 ostrihomský arcibiskup uhorský primas, od 1788 kardinál.

Traduje sa ešte správa, že v roku 1796 zabil blesk Istvána Csóriho v Čelároch, ktorý zvonil proti bleskom. Nepotvrdil teda nápis na zvonoch :“Vivos vocos, mortuos plango, fulgero frango“/Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem/. Nový rím.kat. kostol bol postavený za pôsobenia farára Petra Horvátha. Rímskokatolícky kostol v Čelároch bol postavený v roku 1797 na mieste starého kostola. Najstarší zvon zo zvonice preniesli do veže kostola a na jednoduchej zvonici mimo kostola ostal malý zvon - umieráčik.

Kostol sv. Michala archanjela /kat./ barokovo- klasicistický z konca 18.storočia. Jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér lode členený piliermi, ktoré mali niesť nerealizovanú klenbu. Fasáda členená lizénovými rámami. Štvorpodlažná veža zakončená barokovou laternovou baňou. Na priečelí vložený kríž s datovaním 1797. Hlavný oltár neorokokový s ústredným obrazom sv. Michala archanjela z konca 18.stororčia. Kazateľnica klasicistická z 2.tretiny 18.storočia. Organ z 2.tretiny 18.stororčia s jednoduchou skriňou a drevenými píšťalami. Do steny kostola bola vložená aj tabuľa s nápisom Pál Sztrazinsky žil 51 rokov zomrel r. 1797. Je zaujímavý však aj údaj, že 19.novembra 1800 bol uložený základný kameň rím.kat. kostola v Čelároch/, že by išlo o symbolický kameň?
Stručný opis interiéru rím. kat. kostola sv. Michala Archanjela v Čelároch. Oltár hlavný sv. Michala rokokový z konca 18.stororčia, polychromovaná drevorezba, olejomaľba na plátne. Prestavaná menza s tabernákulom s vázami, na stene v bohato dekorovanom ráme bol obraz sv. Michala/s rámom 220x155 cm, pozn. obraz bol odcudzený v r. 1992, nahradený novým v r. 1994/.
Plastika Ukrižovaného ľudová z polovice 19.stor.polychromovaná drevorezba. Kazateľnica luisézna z konca 18.stororčia, polychromovaná drevorezba. Dekorovaná klasicizujúcou ornamentikou. Svietniky /6 kusov/ rokokové z konca 18.stor., polychromované drevorezba /65/. Dekorované rokajom, akantom a ružami. na hlavnom oltári. Organová skriňa klasicistická z prvej pol. 19.stor. polychromovaná drevorezba. Akantový dekor. na chóre. Kalich barokový z roku 1711, tepané pozlatené striebro /21,5:9,5;14,5/. Bez dekoru s nápisom v sakristii. Krížik oltárny rustikálny z polovice 19.stororčia, polychromovaná drevorezba /37,5:18/. Na soklíku s festónmi, je kríž s hladkomodelovaným korpusom.

Rímskokatolícky kostol Sv. Michala bol postavený 29. novembra 1800 na základy starého kostola, ktorého stavba sa datuje okolo 17. storočia. Bol postavený na umelý kopec, ktorý vznikol vyvážaním zeme pri stavbe tunela počas tureckých nájazdov. Tunel spájal 3 únikové cesty pre bohatších, podľa legiend sa dalo prejsť konským záprahom, na tie pomery stavba takého veľkého tunela bola rarita. Vchod do tunela je ešte stále viditeľný.

Od 19.storočia poznáme mená farárov, administrátorov : 1802-1811 Gergelyi Joannes administrátor,pochovaný je v Bušinciach, 1811-1844 Balogh József, 1845-Horváth Ferenc, 1845-1870 Francenbach Győrgy, 1870-1875 Munkay János, 1875-1899 Tantossy Viktor Kálmán-administrátor, 1889-1890 Lachman Ágoston, 1890-1907 Matolay Gyula.

Zdá sa, že od roku 1824 Čeláre sa stali dcérocirkvou/fíliou/ Bušiniec.

R. 1688 v Čelároch boli tri zvony, v roku 1731 už len jeden. Starý zvon /údajne pochádzajúci z 15.storročia/ už doslúžil-puknul. Zvonovina bola preliata zvonolejárom Jozefom Hornungom v Pešti v roku 1836 s nápisom: ANTIQUA CAMPANA DE ANNO 1272 ANNO 1836 RUPTA EODEM ANNO SUMTIBUS ECCLESIAE CSALARENSIS REFUSU IN HONOREM SANCTI IOSEPHI PATRˇONI, AGONISANTIUM SUB PAROCHO A-D: R-DO D-NO. IOSEPHI BALOGH ATIQA NISCPRIPTIS: OREX GLORIAE VENI CUM PACE / V preklade: pukol/zlomil sa/ Pána r. 1836, v tom istom roku z darov cirkevníkov z Čelár bol znovu preliaty na počesť sv. Jozefa patróna zomierajúcich pod dozorom farára A-D: R-DO D-NO. Zapísané prostredníctvom Jozefa Balogha O SLÁVNY KRÁĽ PRÍDI V MIERI/. Dátum 1272 sa týka prvého zvona v Čelároch, nebol to však tento zvon, ktorý pukol v roku 1836.

Rímskokatolícka cirkev v Čelároch v 20. storočí. Farárom v r. 1907-1914 bol Béla Lőrik. Zaslúžil sa o zriadenie kaplnky v Kirti v spolupráci s grófom Štefanom Keglevichom a manželkou grófkou Klárou Zichyovou. Kaplnka bola vysvätená 13.novembra 1911. Béla Lorik sa usiloval aj o opravu rím-kat. kostola v Čelároch, financie chcel získať od ostrihomského biskupa.24.decembra 1912 z Ostrihomu oznámili, že kostol v Čelároch pre zlý stav má byť uzavretý pre verejnosť. 8.januára 1913 o 10.00 hod sa konala prehliadka kostola. Zápisnica sa vyhotovila v rím.kat. škole, v ktorej sa konštatovalo, že steny kostola i veže sú popraskané, treba dať nové žľaby na odvádzanie vody. Zápisnicu podpísali: notár - zapisovateľ Velszinszky Kázmér, Sóoky Jeno slúžny, Heller Soma hl. inžinier, Kováts János správca kostola, Dola Mhály richtár, st.Csóri Ferenc a st.Gyuros J. 10.januára 1913 však listom hl. slúžny rozhodol, že rím.kat. kostol v Čelároch nie až v takom zom stave, aby tu musela zasahovať svetská moc. 29.januára 1913 biskup z Ostrihomu oznámil, že neposkytne finančnú čiastku na opravu kostola v Čelároch, uhradí však náklady, ktoré boli pri prehliadke kostola a to 49 K a 01 hal. Navrhol ,aby sa medzi cirkevníkmi urobila finančná zbierka na opravu Kostola. Tá sa však pre vypuknutie I.svetovej vojny nerealizovala.

Po vzniku Československej republiky /1918/ sa zreorganizovala aj cirkevná správa. Apoštolská amdinistratúra v Trnave bola zriadená v roku 1922 /bola vlastne cirkevnoprávnou nástupkyňou ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku/. Bol vytvorený dekanát v Modrom Kameni/ 10 fár/, medzi nimi aj Bušince/Čeláre a Kirť ako dcérocirkev - fília/. Rím.katolícky farár Karkecz Lajos 8.apríla 1921 z Bušiniec listom oznamuje, že v Čelároch obnovili rím.kat. cirkev, zvolení boli členovia školskej stolice: predseda Karkecz Lajos farár, predseda cirkevnej obce.

Rímsko-katolícka cirkev si zadovážila v roku 1924 dva zvony: Stredný zvon s nápisom: SZENT MIHÁLY ARKANGYAL KŐNŐRŐGJ ÉRTÜNK. SZENT MIHÁLY ARKANGYAL TISZTELETÉRE CSALÁRI HIVŐK ÁLDOZATOS BŐKEZÜSÉKBŐL KARKECZ LAJOS PLÉBANOS ALLAT ŐNTETETT KOMUTOVBAN HEROLD RICHARDNÁL 1924-ÉVBEN. / V preklade :Sv.Archanjel oroduj za nás. Na počesť sv.Archanjela veriaci z Čelár štedro obetovali za pôsobenia farára Lajosa Karkecza, uliate v Chomutove u Herolda Richarda v roku 1924./.
Malý zvon-umieráčik s nápisom: MINT ÁGYÚ SIRÁST OKOZOTT, S MOST SÍR A HALOTTÉRT A CSALÁRI HITKŐZSÉG LÉLEK HARANGNAK ŐNTETTE KARKECZ LAJOS PLÉBANOS ALAT HEROLD
RIHARDNÁL KOMUTOVBAN 192-ÉVBEN / v preklade : Ako delo plač spôsobil, a teraz plače pre mŕtveho a cirkevná obec v Čelároch Farár Lajos Karkecz slúžil v obci až do roku 1932, keď ho vystriedal Ferencz Torma od 1.októbra 1932 až do roku 1975. Za jeho pôsobenia v r. 1938-1944 Bušince a Čeláre boli pripojené k horthyovskému Maďarsku.
Po oslobodení /1945/ sa rím-katolícká cirkev vrátila k pôvodnému stavu.

Po roku 1948 došlo k prenasledovaniu cirkví. Napríklad v roku 1950 prenasledovali aj rím.kat. farára Ferenca Tormu v Bušinciach. Na faru prišlo auto z Banskej Bystrice/ agenti Štátnej bezpečnosti/ chceli odviesť farára. Kuchárka Mari néni však zaktivizovala cirkevníkov, dostavilo sa 150 ľudí i za podpory predsedu Miestneho národného výboru Jozefa Zaušku zabránilo zatknutiu farára. Potom štyria ľudia vždy striedavo strážili faru, podobne i počas jeho bohoslužieb v Čelároch a Bušinciach a Muli. Ferenc Torma odslúžil pre veriacich 43 rokov svojho života, zomrel 28.5. 1983. Farnosť v Čelároch v rokoch 1975-1977 viedol László Styahula/rodák z Pláštoviec 15.11.1950, vysvätený 9.6.1974/.

Farármi v ďalších rokoch boli: 1977-1978 László Tóth/nar. 5. 3. 1953 v Galante, 1978-1981 Ján Orosch/nar. 28 .5. 1953 v Bratislave, stal sa biskupom/, 1981-1985 Károly Buday/n.11.9.1927, 1985-1993 /v tomto období sa zjednotila farnosť v Bušinciach a Olovároch/ administrátorom v Čelároch bol Jozef Macho/nar. 19. 3. 1951 Výčapy-Opatovce.

Po vzniku Slovenskej republiky/1993/ farárom v Bušinciach bol Peter Prochác/nar. 19. 8. 1954 v Bratislave, 1996-2007 Jozef Parák administrátor /nar.12 .3 .1971 v Gelnici, od roku 2007 administrátorom v Čelároch je László Diós/nar. 14. 2. 1977 Veľký Krtíš/.
V roku 1992 odcudzili z kostola sv.Michala pôvodný oltárny obraz sv.Michala archanjela olejomaľbu na plátne z konca 18. stororočia., preto v r. 1993 objednali nový obraz. V júni 1994 sa vykonala maľba kostola, v auguste zamontovali nový luster, v septembri inštalovali nový obraz sv.Michala archanjela. V roku 1998 dali opraviť veľký zvon, vykonali modernizáciu elektromotoru pre zvonenie, v novembri opravili aj ďalší zvon. V roku 1999 pristúpili k oprave veže kostola. 17.augusta 2002 sa konala výsviacka novo postavenej kaplnke v Kirti /m. časť Čelár/. V roku 2002 vymaľovali sakristiu. V roku 2006 vymenili strechu kostola.

15.septembra 2000 bola posviacka Jaskyne Lurdi s pamätnou tabuľou. 17.augusta 2002 posviacka modlitebne v Kirti.
Miestny cintorín. Od počiatku bol okolo kostola, neskôr po nariadení Márie Terézie v roku 1777 sa cintorín orientoval ďalej od dediny. Zaujímavý je náhrobok na kopci na ktorom je postavený kostol: VILMOS BEYER /1830-2. 4. 1899/, nenašli sme záznam, ani najstarší ľudia si nepamätajú prečo bol menovaný pochovaný práve tu.

Evanjelická cirkev ausburského vyznania

Reformácia - náboženské hnutie pre obnovu kresťanskej cirkvi v Novohrade –rozšírenie Lutherovho učenia sa ujala už v 16.storočí.

Prví evanjelici/Luteráni/ sa objavili v Čelároch v 17.storočí. . Evanjelici z Čelár patrili pod cirkevný zbor v Malých Zlievcach. Tu farármi boli Pavel Vokoun/1622-1632/, Ján Vokouan/1634-38/, Ondrej Vihnensis/1638-39/, Ján Fidicinis/1642-47/, Eliáš Cagáň/Cabanus 1647-1651/, Ján Reguli/1651-58/, Peter Sidarius/1651-55/, Ján Vereš/1657-1769/, Daniel Tepei/1657-1669/, Martin Crúdy/1669-1674/, Daniel Tepej/1675-1686/, Ondrej Frentol/1686-1696/, Ján Cedrinus/1696-1700/, Ondrej Jozefi/1700-1705/, Martin Vešter/1706-1707/, Ján Polonay/1707-1708/, Gabriel Laukoni/1711-16/, Ondrej Valentini/1721-1728/,Štefan Géč /1728-1741/.

Z roku 1731 máme údaj o ev.a.v. z Čelár, keď tu spísali 15 luteránov. V Čelároch v rokoch 1755 spísali 35 ev.a.v. a v roku 1778 už 45 evanjeklikov. Farármi v Malých Zlievciach boli: Daniel Lauconides/1741-43/, Ján Demian/1744-1745/, Michal Coroni/1746-56/, Jozef Schmidt/1756-57/, Ondrej Lupták/1757-1765/, Ján Rosiar/1765-1778 za jeho pôsobenia si ev. vystavali vežu kostola v r. 1770//, Michal Sinovic /1778-1783/, Ján Dorkovič/1783-85/, Matej Severény /1785-1805/. Nový kostol bol prestavaný v roku 1798.

V Čelároch mali evanjelici prvé bohoslužby 2.mája 1799 v dome Michala Prónayho. Z 18.júla 1802 máme zachovaný vokátor ev. farára v Malých Zlievciach /Kiszelo/, ku ktorej patrilo až 22 fílií, medzi nimi Zombor,kde bol kostol a učiteľ/Kirť/Kurd/, Čeláre /Csalár/ atď. Farári v Malých Zlievciach: Matej Severény /1785-1805/, Ján Krištoffy /1805-1832/, Ľudovít August Galli /1832-1877!/, Emil Sárkány /1877-1916/, Ján Boldiš /1916-1919/. V roku 1826 v Čelároch /Csalár/ bolo už 66 evanjelikov a.v., väčšinou slovenskej národnosti. O Od r. 1893- do r. 1918 Novohradský seniorát bol zadelený do Preddunajského dištríktu.

Po vzniku ČSR evanjelickými farármi v Malých Zlievciach boli : Gustáv Kolény/1921-27/, Július Pavel Mráz/1928-1936/, Štefan Chvostek/1937-1939/, Pavel Nôška /1933-1944/, Jozef Kováč /1944-1963/, Pavel Makovíny /1964-1973/, Zuzana Sztankayová/Oslíková/ 1976-2000.

V roku 1991 v Čelároch spísali 35 a v r. 2001 22 evanjelikov a.v.

Izraelitské náboženstvo – Židia

Prvý súpis Židov v Novohrade sa uskutočnil v roku 1725. .V Čelároch sa usadili v prvej pol. 19.storočia. V roku 1840 tu boli 2 Židia /otec a syn/.

Zákonným článkom XVIII z r. 1867 nadobudli občianske práva ako ostatní obyvatelia krajiny.

V roku 1869 spísali v Čelároch už 9 Židov. V Čelároch boli Židia obchodníci, krčmári i jeden úradník. Z rodových mien: Kóhn, Baumgartner, Tottis a i.

Židia v Novohrade patrili po celok židovského úradu V.obvod v Budapešti, predseda býval v Lučenci, podpredseda v Balassagyarmate. V roku 1900 v Čelároch bolo 13 Židov, potom ich počet postupne klesal /hoci mali pozemky v Čelároch, bývali aj v Budapešti/. Medzi menej majetných židov patrili: Maxim Ulner – obchodník z Bušiniec, ktorý vykupoval mlieko, Grün András („Gróf Bandy“) – statkár, Klein Dezider – statkár z Bušiniec, Cíner Miksa – advokát z Čelár a Doman Károly – agent v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi strojmi, zamestnanec Schwarza obchodníka s poľnohosp. strojmi z Lučenca. 

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 15.00
Utorok 07:30- 15.00
Streda: 07:30 - 15.00
Štvrtok: 07:30 - 15.00
Piatok: 07:30 - 12:00

Fotogaléria

Kalendár